Turkish
Etymology
From Ottoman Turkish ذوق (zevk), from Arabic ذَوْق (ḏawq).
Pronunciation
- IPA(key): /zevc/, [ˈz̟e̞vc]
Noun
zevk (definite accusative zevki, plural zevkler)
- pleasure
- zevk sürmek ― to enjoy oneself
Derived terms
- zevk suyu
- zevklenmek
- zevkli
- zevksiz
- zevksizlik