верѣꙗ
Old Church Slavonic
Etymology
Inherited from Proto-Slavic *verěja.
Noun
верѣꙗ • (verěja) f
Declension
| singular | dual | plural | |
|---|---|---|---|
| nominative | верѣꙗ verěja |
верѣи verěi |
верѣѩ verěję |
| genitive | верѣѩ verěję |
верѣю verěju |
верѣь verěĭ |
| dative | верѣи verěi |
верѣꙗма verějama |
верѣꙗмъ verějamŭ |
| accusative | верѣѭ verějǫ |
верѣи verěi |
верѣѩ verěję |
| instrumental | верѣеѭ verějejǫ |
верѣꙗма verějama |
верѣꙗми verějami |
| locative | верѣи verěi |
верѣю verěju |
верѣꙗхъ verějaxŭ |
| vocative | верѣе verěje |
верѣи verěi |
верѣѩ verěję |
Further reading
- “верѣꙗ”, in GORAZD (overall work in Czech, English, and Russian), http://gorazd.org, 2016—2025